Tuesday 20 October 2009

Tribinal pou ekout ditor ki lekol pe fer kan pa servi langaz maternel.

Enn Premyer dan Moris !
Hearing pou ditor ki non-itilizasyon lang maternel dan lekol finn koze a bann zanfan finn koumanse zordi dan Grann Rivyer kot Ledikasyon pou Travayer.Enn panel konpoze de bann lingwist internasyonal ek Morisyin byin koni dan zot domenn pou ekout 50 temwayaz ziska Vandredi e apre pou donn enn verdik.
Mamb Ziri depi dan drwat : Beban Sammy Chumbow, Tove Skutnabb-Kangas, Vidya Golam, Robert Philipson, Vinesh Hookoomsing, Medha Devi Moti, Jean Claude Bibi,

ek Alain Ah Vee ki pe azir kouma sekreter Tribinal.



Enn lasistans byin atantif.

Henri Favory fer so depozisyon.

Alain Muneean temwayn so leksperyans dan Terre de Paix ek ABAIM.


Parmi bann dimounn ki finn depoze zordi, Kamarad Alain Muneean finn koz lor vyolans ki zanfan demontre kan zot langaz reprime e de lot kote kouma veritab kreativite bourzone kan servi lang maternel. Zanfan pli gran lingwist ki egziste kan ou liber so langaz, li dir.

Bann lezot depozisyon ti siper interesan e ousi byin pwayan....

Premye temwin a labar - Ragini Kistnasamy pou LPT finn met lepake (! depoz par dizenn dokiman depi seki lalwa Moris dir lor size langaz ziska enn parti bann materyel pibliye par LPT. Pil par Pil dokiman finn antase . Bel travay aswar pou bann ziri.
Swivan, Rada Kistnasamy pou LPT finn sifre poursantaz pass ek fel dan legzame e ousi konklizyon ofisyel MES lor sa bann sif la. Grav. Byin grav!
Apre sa, Jimmy Harmon depi Biro Ledikasyon Katolik finn temwayn leksperyans depi enn proze pilot avek aster plis ki 300 zanfan ki finn servi kreol Morisyen e finn vinn literate byin vit kan anfet zot ti finn fel 2 fwa CPE. Prosin letap li dir bizin enn legal framework.
Henri Favory- finn temwayn kouma enn ex profeser ki ena 33 1/3 lane leksperyans e ousi kreater teat… tanto tris, tanto zwaye, li finn rapel. Boukou soufrans ki limem finn viv kouma enn zanfan kan so kamarad ti imilye akoz langaz. Kreasyon lie avek langaz , li dir. Kan ou fini dir zanfan ki pou fer , li pa kree me li pe zis kopye e ou pe touy so kreativite.
Vimala Lutchmee rakonte kimanyer li finn geyn sok so lavi kan li geyn akizasyon par let ki li pe anpes lekol pre-primer kot li travay fonksyone par dekouraz rekritman zanfan akoz li koz kreol ar zot.
Robert Furlong, enn serser indepandan, ki pa ti gayn drwa koz kreol lakaz , aster finn rekeyir tou bann ekri depi lontan. Ansam avek so koleg Ramharai, li pou byento sorti dezyem volim - lane 1969 -2009.
Arnaud Carpooran , editer diksyoner Morisyin finn donn bann legzanp byin interesan so bann leksperyans an tan ki profeser e abitan Ste Croix dan form bann kess study.

Bann ziri finn kestyonn tou bann temwin. Piblik ki ti asiste finn vremem dekouver oubyen aprann boukou zafer .
Pou le moman, nou lang maternel ankor pe viv enn zistwar revoltan.
Leker gro avek lespwar ki enn zour, nou kapav trouv rekonesans ki lang kreol morisyin bizin ena, nou donn zot rande-vou pou pa mank lezot hearing apartir 10er dime ziska Vandredi.

2 comments:

Filou said...

byen bon, kontinye mo bann kamarade...
Filou

sexiikel said...

ala kitsoz formidab pou enn fwa dan sa moris la vou zot!Alor espere trouv sa kitsoz la marse et resi ale ziska kot li sipoze ale,car mo byen krwar ki sa pou mari ed bann morisien pu avanse et pou vinn "literate" kuma zot ape dir:)